Väčšina z prvých historických záznamov o vinohradníckej oblasti, ktorú dnes označujeme pojmom Terroir TEKOV sa viaže k obci Čajkov a Rybník. Neznamená to, že v dávnej minulosti sa v ostatných obciach nezakladali vinohrady a nedorábalo víno, ale o Čajkove sa vďaka MUDr. Jaromírovi Muránimu podarilo skompletizovať najväčšie množstvo historických materiálov a dokumentov.

Na úvod je dôležité upozorniť, že vinohradnícka oblasť, ktorú dnes označujeme pojmom Terroir TEKOV, nemá rovnaké územie ako mala v minulosti Tekovská župa. Viac informácii o oblasti Terroir Tekov sa dočítate v článku: Kde sa nachádza Terroir TEKOV.

Prvé písomné zmienky

V zakladajúcej listine Svätobeňadického opátsva z roku 1075 venoval vojvoda Gejza novozaloženému kláštoru vo Sv. Beňadiku okrem iného šesťdesiat popluží zeme a päťnásť viníc v obci Rybník. Podľa donačného práva si mohol poddaný vziať zem do užívania. Dane, respektívne dávky vo forme častí úrody boli prospešné pre obe strany. Získané a ním vysadené vinohrady mohol poddaný dediť, predať, ale nesmel ich nechať spustnúť. V takom prípade mu bola pôda odňatá bez náhrady.

V roku 1273 získal časť obce Čajkov ostrihomský arcibiskup, ktorý sa neskoršie stal majiteľom celého Čajkova.

Prvou písomnou zmienkou o predaji vína je záznam v Knihe počtov mesta Banská Štiavnica z roku 1526, kde je zachytených päť zápisov o nákupe vína z Čajkova. Uvedeným rokom sa zároveň začína aj dramatické stopäťdesiatročné obdobie tureckých vojen a stavovských povstaní. Napriek ťažkým časom sa víno z Čajkova naďalej predávalo do Kremnice a Banskej Štiavnice.

Zo dňa 16. marca 1692 sa zachoval záznam, kde sa čajkovskí poddaní sťažujú Tekovskej stolici, že sú veľmi zadĺžení a cisárske vojsko im spôsobuje veľké krivdy a škody.

V roku 1669, teda nedlho po vyhnaní Turkov z krajiny, sa konal v Tekovskej stolici veľký daňový súpis, podľa ktorého sa v Čajkove a okolitých krajinách našlo mnoho opustených domov, a polí a veľa zničených vinohradov. Rozloha vinohradov v Čajkove mala podľa daného súpisu 405 kopáčov. Kopáč predstavoval plochu, ktorú jeden robotník pokopal za jeden deň, teda od východu do západu slnka. Všeobecne sa usudzuje, že jeden kopáč obrobil 3,38 ára za jeden deň.

Zo dňa 9. júna 1709 za zachoval nasledovný zápis: Chudobné poctivé mestečko Rybník a chudobná osada Čajkov požiadala Kremnicu, aby im platila za víno po 3 zl. 50 denárov, ako sa dohodli s kremnickými furmanmi. Teraz im totiž platia len po 3 zlatkách, čím činia krivdu chudobe. Richtárom v Rybníku bol Ján Číkoša v Čajkove Juraj Chlebo. 29. novembra richtár Juraj (Ďuro) Chlebo i všecka obec čajkovská oznámili Kremničanom, že vzhľadom na slabú tohtoročnú úrodu vína je vyšia cena – 6 zl. za okov.

V roku 1715 predstavoval rozloha vinohradov v Čajkovskom chotári už 769 kopáčov a v roku 1721 až 869 kopáčov.

V roku 1735 napísal Matej Bell z Očovej vo svojom vlastivednom diele „Notitia“ o čajkovskom víne, že je najlepšie v celej stolici. Nazval ho vínom ohnivým, ktorého farba bola vodová a číra, ale má liečivý účinok, lebo riedi krv, vypudzuje moč a s ním piesočné usadeniny z obličiek a mechúra.

Na jedného kopáča viníc t.j. na 3,38 ára sa v roku 1746 dorobilo približne jedno vedro t.j. 50,8 litra vína. Ak počítame s úrodou približne jedno vedro na jedného kopáča, môžeme konštatovať, že v roku 1746 sa z hektára viníc dorobilo okolo 1500 litrov vína.

V roku 1762 sa konal veľký súpis vinohradov, ktorý uvádzal aj majiteľov jednotlivých vinohradov. Podľa tohto súpisu mali vinohrady rozlohu 1273 kopáčov a pri ďalšom súpise, ktorý sa konal v roku 1774 mali už vinohrady rozlohu 1311 kopáčov a v roku 1786 dokonca až 1836 kopáčov. V tom čase mal Čajkov najvyšší rozsah vinohradov v celej Tekovskej stolici, pred Levicami a Rybníkom.

Najstaršia dodnes zachovaná pivnica s letopočtom 1775 vyrytým nad vchodom je tufová pivnica Mikuláša Uhnáka z Čajkova, zo skupiny pivníc hĺbených v tufovom brale na Sádoví v Čajkove.

V roku 1776 zriadila panovníčka Mária Terézia nové Banskobystrické biskupstvo. Prvým biskupom sa stal gróf František Berchtold, predtým prepošt v Bratislave. Nové biskupstvo dostalo dňom 1.8.1776 od panovníčky panstvo Svätý Kríž, spolu s obcami Rybník a Čajkov.

V roku 1780 K.G.Windisch v opise tekovskej stolice uvádza, že najlepšie víno v tejto stolici sa dorába v Čajkove a Rybníku. O sortách pestovaných v tom čase sa nezachovali žiadne písomné správy.

V roku1882 sa objavila aj v Tekovskej stolici fyloxéra, ktorá bola zavlečená na naše územie z Ameriky asi v r. 1858.

V dvadsiatich rokoch dvadsiateho storočia sa začali vysádzať nové odrody viniča, odolného voči fyloxére a tak začala sa nová éra vinohradníctva a aj vinárstva.

Zdroj: MUDr. Jaromír Muráni – Putovania. Čajkov – dejiny vinohradníctva. Rok vydania 2006
Spracoval: Mgr.art Ján Záborský